Zo štyroch elementov pohybu (telo, priestor, čas a sila) má v tanci najvýraznejší účinok dynamický element predstavujúci intenzitu sily, akým pohyb vykonávame. Nie čo (akcia), nie kde (priestor), nie kedy (časovanie), ale ako (kvalita vykonania) zanecháva v divákoch najsilnejší dojem. Súvisí to pravdepodobne s faktom, že sme emocionálne bytosti.
V predchádzajúcich blogoch som písala, že priestor dokážeme chápať objektívne ako vec samú o sebe, že praxou sa dokážeme naučiť abstrahovať čas, hoci na jeho vnímanie nemáme žiaden zmyslový orgán. Vnímanie sily je však natoľko súčasťou našej každodennej telesnej skúsenosti, že sa nám ľahko vytráca z vedomia. Vieme, že na výdaj sily pri každodennom fungovaní spotrebovávame energiu, ale zväčša si to uvedomíme, až keď vnímame jej pokles a cítime únavu.
Živosť je esenciou našej telesnej existencie, hoci jej prejavy sa môžu u jednotlivcov výrazne odlišovať. Ak by ste mali definovať tanec, nebola by práve živosť najvýstižnejšou črtou, ktorá by vám zišla na um? A predsa nie vždy je živosť najvýraznejšou kvalitou predvádzaného tanca. Ako je to možné?
Vitalita je vyjadrením schopnosti dynamicky sa meniť a vyvíjať. Táto schopnosť si vyžaduje delikátne odstupňovanie sily v pohybe. Tanec sa stráca svoju živosť, keď tanečníci nedokážu precízne pracovať so svojou energiou, čo znamená, že nedokážu rozlišovať a využívať v pohybe rozmanité odtiene dynamických kvalít pohybu.
Sila, energia, dynamika – tieto pojmy v súvislosti s tancom často používame ako synonymá. Aby som sa lepšie zorientovala požiadala som Chat GPT o vysvetlenie pojmov, ponúkol mi užitočnú odpoveď.
„Hoci v niektorých kontextoch môžu byť tieto pojmy zamieňané, majú špecifické významy, predovšetkým vo fyzikálnom kontexte. Sila je spojená s interakciami, energia so schopnosťou vykonať prácu alebo zmeniť stav a dynamika sa zameriava na pohyb a sily, ktoré ho ovplyvňujú.“
Tieto informácie sa dajú jednoducho aplikovať na tanec: využívame v ňom silu na interakcie, precízne pracujeme s výdajom energie a učíme sa narábať s intenzitou sily, aby sme vytvorili rôzne dynamické kvality. V tanci sa však prejavuje aj mnoho ďalších súvislostí, ktoré túto tému robia pozoruhodnou. Pri skúmaní dynamiky pohybu sa totiž zaoberáme zložitou súhrou biologických, psychologických a sociálnych faktorov, ktoré sme si vyvinuli v súvislosti s našimi medziľudskými interakciami.
Sme emocionálne bytosti komunikujúce aj nonverbálne
Schopnosť vnímať dynamický aspekt pohybu súvisí so skutočnosťou, že sa v priebehu dňa náš svalový tonus ustavične mení. Svalový tonus označuje nepretržitú čiastočnú kontrakciu svalov živého tela. Sedavý pracovný režim tieto prirodzené zmeny tonusu svalov utlmuje, preto má negatívne účinky na zdravie organizmu.
Schopnosť človeka vnímať (u seba) a čítať (u druhých) zmeny svalového tonusu súvisí s evolučným vývojom a schopnosťou prežitia. Ako druh sme potrebovali rozvinúť svoju schopnosť vycítiť napätie alebo uvoľnenie u iných ľudí, aby sme dokázali odhadnúť potenciálne hrozby, vytvoriť spojenectvo a orientovať sa v sociálnej hierarchii.
Ženy, pretože sú fyzicky menej silné, majú túto schopnosť zväčša vyvinutú ešte o čosi výraznejšie ako muži. Hoci tento obranný mechanizmus dnes už nepotrebujeme na ochranu holého života, denne ho používame v oveľa sofistikovanejšej podobe. Podľa miery napätia v tonuse iného človeka vieme odhadnúť ako sa cíti a či nám od neho nehrozí nebezpečenstvo (väčšinou nie fyzické).
Intuitívne vieme, že vysoké svalové napätie a uzatvorený postoj (svalové napätie sťahuje telo dovnútra) môže vyústiť do agresívneho správania, naproti tomu uvoľnenosť a otvorenosť tela naznačuje priateľský postoj. Náš úspech v komunikácii s okolím závisí od schopnosti vnímať tieto viditeľné nuansy napätia tela u iných ľudí. Učíme sa ju využívať odmalička (dnes sa identifikuje ako predpoklad emocionálnej inteligencie) a je dôležitá, aby sme správne porozumeli významu pohodlia alebo nepohodlia v sociálnych väzbách a vedeli sa prispôsobovať situáciám.
Napätie najčastejšie čítame z tváre človeka, je však dôležité naučiť sa čítať celé telo. Postoj tela, je východiskom pre akciu. Aby sme v rôznych sociálnych interakciách vedeli vhodne zareagovať, musíme venovať pozornosť celému telu. Chôdza a spôsob, akým sa človek pohybuje, tiež poskytujú informácie o svalovom napätí.
Okrem obranného mechanizmus vieme svoju schopnosť čítať svalové napätie iných ľudí využívať aj z inej perspektívy – dokážeme sa do ich pocitu vžiť a prejaviť empatiu. Rozpoznanie toho, že niekto prežíva napätie alebo bolesť, nám umožňuje reagovať súcitnejšie a upevňovať sociálne väzby a vzťahy.
Empatia – spojená s čítaním napätia v ľudskom tele – nám tiež pomáha „porozumieť“ tancu. Ak tanec intenzívne využíva dynamický element (širokú škálu svalového tonusu a výrazný výdaj energie), diváci ho prevažne prijímajú s väčším porozumením, ako keď sa choreografia zameriava na prácu s inými elementmi pohybu. Dobrým príkladom je popularita diel Piny Bausch, Akrama Khana, Wima Vandekeybusa alebo Hofesha Schechtera, ktorých práca sa vyznačuje širokou škálou dynamických zmien pohybu, predovšetkým na spektre intenzívneho nasadenia sily.
Napätie je rozhodujúce v živote aj v tanci
Napätie má však pre život rozhodujúci význam – je jeho základným prejavom. Svaly ľudského tela udržiavajú určité napätie nevyhnutné k zdravému fungovaniu organizmu. Každý pohyb ľudského tela je spojený s námahou, ktorá si vyžaduje určité svalové napätie. Rôzne pohyby si vyžadujú rôzny stupeň námahy, respektíve výdaja energie.
Rozlišovanie miery svalového napätia a jeho správne nastavenie pri rôznych pohyboch a činnostiach sa učíme praxou od narodenia. Vzpriamený postoj a chôdza – esenciálne pohyby ľudského tela – vyžadujú mimoriadne komplexnú a delikátnu súhru napätí rôznych svalových skupín. Jemná manipulácia miniatúrnych predmetov prejavuje rovnaké majstrovstvo zvládnutia precíznej svalovej koordinácie a odstupňovanej sily ako zručné narábanie s ťažkými objektmi.
Tanečníci sa dlhoročným tréningom učia delikátne ovládať napätie a koordináciu svalov pri rozmanitých pohyboch, ktoré sú však len zriedkavo funkčné, pretože ich význam je predovšetkým estetický. Práve v tom môže spočívať problém odchýlenia sa od funkčného pohybu tela v prospech estetického pohybu (ktorý nemusí byť funkčný).
Pre rozvoj expresivity pohybu je však funkčný pohyb kľúčový, pretože v oboch prípadoch ide o majstrovské ovládanie sily. Majstrovstvo expresivity pohybu možno rýchlejšie dosiahnuť pri porozumení podstaty napätia v ľudskom tele. Anatomické a fyziologické poznatky podporujú precíznejšie kinestetické vnímanie sily, ale najvýraznejší účinok má vytvorenie jasnej predstavy o fungovaní tela z hľadiska výdaja energie. Čím zreteľnejšia je táto predstava, tým citlivejšie dokážu tanečníci pracovať so širokou škálou dynamických kvalít pohybu.
Dobrá svalová koordinácia totiž znamená, že svalový tonus (napätie svalov) sa pri pohybe ustavične mení v úzkom vzťahu s mierou nervovej excitácie, ktorá súvisí s telesným pociťovaním a emocionálnym prežívaním. Zdravie, pohoda, ale aj telesná obratnosť (vyladená koordinácia pohybu) si vyžadujú primerané, t. j. funkčné napätie. Pri funkčnom napätí všetky elastické časti komplexne fungujúceho systému – svaly, šľachy, väzy, fascie a dokonca aj kosti, nestrácajú svoju pružnosť.
Udržanie funkčnej pružnosti všetkých štruktúr tela je pre úspešnú kariéru tanečníkov kľúčové. Viacero somatických systémov pracuje s konceptom, ktorý ho účinne pomáha nastavovať. Ide o tensegrity model, ktorý funguje na princípe kontinuálneho prenášania napätia na telo ako celok. „To znamená, že nárast napätia v jednej časti štruktúry sa zákonite prenesie aj do ostatných častí tela, dokonca aj keď sú od seba zdanlivo ʼdalekoʼ.“ (T. Brooke: Prečo sú fascie fascinujúce? 3. časť: Majstrovské dielo architektúry: tensegrita, časopis Tanec 3/2015)
Svaly, šľachy a fascie sú pružné vďaka svojej schopnosti deformovať sa a odporovať pôsobiacim silám pri pohybe tela. Tensegrita je koncept, ktorý pomáha efektívne spracovávať (rozprestierať) tieto sily na všetky komponenty štruktúry tak, že reagujú okamžite ako celok a prispôsobujú sa silovým zmenám kdekoľvek v štruktúre nastanú.
Užitočné pre tanečníkov – najmä pri strečingu – je aj porozumenie fungovania systému myofasciálnej siete tela. (Zaujímavé informácie môžete nájsť v mojom článku Funkčný pohyb ako základ tanečného pohybu 3. časť v časopise Tanec 3/2022.) Všetky tieto poznatky podporujú schopnosť tanečníkov prakticky využívať pri svojej práci rôznorodé predstavy podporujúce rozmanité dynamické kvality pohybu, a tým rozvíjať expresivitu svojho tanečného prejavu.
Veľkú zmenu v chápaní elasticity tela mi prinieslo uvedomenie, že myofasciálna sieť potrebuje pre svoje dobré fungovanie dostatok priestoru v tele. Pružnosť, a teda aj dynamika, potrebuje priestorovosť.
Dynamika v tanci
Autorky Lynne Anne Blom a L. Tarin Chaplin v publikácii The Intimate Act of Choreography uvažujú o známej skutočnosti, že v tanci nenarábame s pojmami energia, sila a dynamika dostatočne presne. Zároveň sa im podarilo podať jednu z najvýstižnejších definícií, s akou som sa dosiaľ stretla.
„Energia je potenciál sily, schopnosť konať a prekonávať odpor alebo gravitáciu. Ako element tanca je čistou entitou rovnako ako priestor a čas.
Sila súvisí s veľkosťou alebo intenzitou vynaloženej, spotrebovanej alebo uvoľnenej energie. Sila existuje na kontinuu, ktoré sa pohybuje od silnej po jemnú.
Dynamika je interakcia sily s časom – vzájomná hra oboch zložiek. Jej výsledkom je pôsobenie v tele. Každý pohyb je dynamický – existuje v čase a bol dosiahnutý použitím sily.
Pohybové kvality sú zreteľne pozorovateľné atribúty alebo charakteristiky, ktoré vytvára dynamika a prejavujú sa v pohybe.“ (The Intimate Act of Choreography, 1982, s. 72 – 73)
Tanec je expresívny práve vďaka delikátnosti pohybových kvalít, s ktorými dokážu tanečníci pracovať. Vyžaduje si to rovnakú pozornosť a prax ako vypestovanie schopnosti generovať pohyb precízne a čisto z tvarového alebo funkčného hľadiska.
Keď hovoríme o využití sily v tanci, je dôležité rozoznávať predovšetkým aktívnu a pasívnu silu. Pod aktívnou sila rozumieme aktívne nasadenie svalového napätia v pohybe, ktoré si vyžaduje primeraný výdaj energie. Pasívna sila sa naopak vyznačuje ochabnutým svalovým napätím, nízkym výdajom energie, ktorý vedie k poddaniu sa tela vonkajším fyzikálnym silám (predovšetkým gravitácii). Obe kvality sú expresívne a v choreografii môžu byť v závislosti od zámeru vhodne uplatnené. Ich konotácia (významový odtieň) s pozitívnymi alebo negatívnymi pocitmi je pri skúmaní dynamických vlastností týchto kvalít vedľajšia. Pre tanečníka je však dôležité vedieť vhodne využívať jednu aj druhú možnosť.
Z vyššie uvedených definícií pojmov súvisiacich s dynamikou v tanci sú prvé dve natoľko jasné, že k nim niet čo dodať. Pre tanečnú prax je zaujímavá najmä tretia definícia, kde autorky definujú dynamiku ako interakciu sily a času. Kombinácie opačných kvalít oboch elementov umožňujú porozumieť základným dynamickým kontrastom pohybu. Ide o jednoduchý spôsob, ako zvýšiť citlivosť k svalovému napätiu a obohatiť tanec o jasne zadefinované expresívne kvality. Vyskúšajte si ich hneď teraz:
| Kvalita sily v pohybe | Kvalita času v pohybe |
| silný | rýchly |
| jemný | pomalý |
| silný | pomalý |
| jemný | rýchly |
Keď tancujeme s veľkou intenzitou sily, je užitočné uvedomiť si dva dôležité aspekty: 1. sila je produkovaná v ľudskom tele v jeho centre (nie v periférnych častiach), 2. ľudské telo vďaka svojej stavbe vytvára zväčša zaoblené dráhy v pohybe, preto je výhodné smerovať silu v pohybe zo stredu tela von a potom ju presmerovať späť dovnútra. Tento koncept som sa pokúsila znázorniť aj na hlavnom obrázku tohto blogu.
Rozšírené spektrum dynamických kvalít pohybu podľa Rudolfa Labana
Rudolf Laban vytvoril na základe svojho mnohoročného výskumu pohybu jedinečnú dynamickú teóriu. K jej formulovaniu ho doviedla nielen tanečná prax, ale aj jeho práca v továrňach. Jeho úlohou bolo navrhnúť praktické riešenia na minimalizovanie výdaja energie robotníkov pri pracovnej činnosti. Dôkladné pozorovanie spôsobov, akými robotníci pracovný pohyb vykonávali, ho priviedlo k porozumeniu podstaty efektívneho pohybu, ktorý pracuje s energiou vloženou do pohybu precízne a bez jej zbytočného plytvania. Svoj koncept effort (úsilie) ako základ dynamických kvalít pohybu postavil na využití sily gravitácie – element sily spojil s vnímaním tiaže tela, čo je osobitý prvok jeho dynamickej teórie.
Laban v nej ponúkol aj ďalšie zaujímavé perspektívy. Originálnym prvkom je dynamický faktor, ktorý nazval flow (tok, plynutie). Tento koncept umožňuje rozlišovať pri vykonávaní pohybu dve kontrastné kvality: slobodu a kontrolu. Kvalita voľného plynutia (Free Flow) sa vyznačuje pocitom voľnosti, ľahkosti a nepretržitého toku pohybu, pretože mu nebráni žiadne napätie alebo obmedzenie. Pohyby s kvalitou voľného plynutia sú plynulé, neprerušované, bez náhlych zastavení alebo rozbehov. Kvalita viazaného plynutia (Bound Flow) sa naopak vyznačuje kontrolou a cítením určitého obmedzenia. V pohybe sa prejavuje odpor, napätie alebo prerušenie, čo vytvára dojem zámeru a kontroly. Obe kvality umožňujú vytvárať špecifické dynamické odtiene tanečného pohybu.
Laban tiež upozornil na skutočnosť, že spôsob, akým využívame energiu investovanú do svalovej práce, úzko súvisí s naším psychickým nastavením. Podľa množstva energie, ktorým v danej chvíli disponujeme, vykonávame určité činnosti buď ľahko, alebo namáhavo. Všimol si tiež, že dokážeme – hoci často nevedome – meniť spôsob, ako smerujeme gravitáciu cez svoje telo, a tým aj spôsob ako so svojou hmotnosťou a svalovým napätím pracujeme.
Okrem dynamických faktorov tiaže a plynutia Laban identifikoval ďalšie dva faktory, ktoré majú na dynamickú kvalitu pohybu vplyv. Je to smerovanie pohybu (vzťah k priestoru) a rýchlosť pohybu (čas). Spôsob výdaja energie, a tým aj špecifická dynamická kvalita pohybu, závisia od vzájomnej interakcie jednotlivých dynamických faktorov. Vo nasledujúcom videu sa s nimi môžete zoznámiť.
Prostredníctvom vyššie uvedených štyroch hlavných dynamických faktorov pohybu sa Laban pokúsil kategorizovať veľkú rozmanitosť dynamických kvalít, ktoré ľudské telo dokáže stelesniť. Spozoroval tiež, že spôsob, akým človek kombinuje dynamické faktory pohybu, závisí od momentálneho vnútorného impulzu, a preto určitá kombinácia dynamických vlastností pohybu odráža aktuálny vnútorný stav človeka, čo možno zvonka dobre odčítať. Zároveň určitá kombinácia dynamických vlastností pohybu formuje charakteristické črty individuálneho pohybového prejavu každého človeka. Podľa týchto pohybových vlastností ho dokážeme identifikovať aj na diaľku.
Labanovi sa podarilo špecifikovať viacstupňovým kombinovaním vyššie uvedených štyroch hlavných dynamických faktorov 72 rôznych dynamických kvalít pohybu. Tvoria užitočný rámec, ktorý môže slúžiť k zaujímavým experimentov pri rozvíjaní expresivity pohybu. V nasledujúcom videu predstavujem trojkombináciu Labanových dynamických faktorov, tzv. Action Drive.
Praktická aplikácia Labanovej dynamickej teórie poskytuje tanečníkom, rovnako ako hercom, dva zaujímavé benefity: vylaďuje efektivitu námahy pri pohybe (pohyb sa stáva funkčnejší) a zároveň zvyšuje schopnosť využívať rôznorodé dynamické kvality (pohyb sa stáva expresívnejší). Platí to nielen o expresivite pohybu, ale aj hlasu.
Osvojenie si širokej škály presne definovaných dynamických kvalít pohybu umožňuje tanečníkom aj hercom jasnejšie vnímať vlastné vnútorné impulzy a rozpoznávať individuálne preferencie dynamických kvalít. Na tomto základe je možné ďalej rozširovať individuálnu dynamickú škálu pohybu a autenticky využívať aj nedominantné dynamické kvality v pohybovom prejave. Rozšírenie individuálnej expresivity je v skutočnosti cieľom tejto praxe.
Pre viac informácií o Labanovej dynamickej teórii, prosím pozrite text na tejto stránke tu a tu alebo publikáciu Rudolf Laban – vizionár tanca a teoretik pohybu, o ktorej sa viac dozviete tu.
Špecifický aspekt dynamiky: frázovanie pohybu
Vyladenie námahy v pohybe (či hlase) vedie ku schopnosti plynulo prechádzať medzi rôznymi dynamickými kvalitami a frázovať pohyb rytmicky pútavým spôsobom.
Pri frázovaní pohybu je dôraz kladený na spôsob, akým je pohyb iniciovaný z hľadiska sily. Každý špecifický spôsob nastavuje kvalitu svalovej práce – striedanie fázy výdaja energie do pohybu a fázy jej znovunadobudnutia z hľadiska intenzity a časovania. Hladké prechody medzi rôznymi kvalitami oboch fáz svalovej činnosti závisia od pružnosti svalového tonusu.
Z hľadiska prepájania rozmanitých dynamických kvalít pohybu je pre tanečníkov dôležité porozumieť úzkemu vzťahu dynamiky pohybu a svalového tonusu. Svaly musia byť schopné rýchlo reagovať na čo najširšej škále napätia v móde aktivita – uvoľnenie. Schopnosť meniť intenzitu napätia svalov je kľúčom k stelesneniu rôznorodých, telu prirodzených rytmov, ale aj tých, ktoré sú konštruované so zámerom dosiahnuť určitý výrazový účinok.
Hladké striedanie rôznej intenzity dynamických kvalít pohybu si vyžaduje dobrú koordináciu častí tela v pohybe, pričom významnú úlohu tu zohráva prenos a podpora váhy tela. Moje skúsenosti ma presviedčajú o tom, že dobrá prax väčšinou smeruje k odblokovaniu nadbytočného svalového napätia, čo prospieva aj vzájomnej koordinácii pohybu častí tela.
Existuje viacero kategorizácií frázovania pohybu (niekedy sú označované ako pohybové rytmy). Jedným z najjednoduchších je rozlišovanie staccatového a legatového pohybu – pojmov, ktoré používa aj hudba. Ide o dva kontrastné spôsoby distribuovania sily v priebehu pohybu.
Kvalitu staccatového pohybu charakterizujú prudké, rýchle a presne artikulované pohybové akcie. V pohybe je zreteľná oddelenosť jednotlivých akcií, čo vytvára živú až ostrú kvalitu. Je opakom legatového pohybu.
Kvalitu legatového pohybu charakterizujú plynulé, súvislé pohybové akcie, ktoré sú vykonávané s pocitom kontinuity, bez viditeľných prestávok alebo ostrých prechodov. Je opakom staccatového pohybu.
Ako je zjavné, obe kvality si vyžadujú odlišný typ svalovej práce. Prepájanie oboch dynamických kvalít pohybu a ich kreatívne kombinovanie rozvíja u tanečníkov cit pre rytmické frázovanie pohybu. Staccatové pohyby môžu v tanci zvýrazniť špecifické momenty prostredníctvom ostrých akcentov, rýchlych zmien smeru alebo náhleho zastavenia, čo prispieva k rozmanitosti frázovania choreografickej štruktúry. Legatová kvalita naopak zdôrazňuje celkovú plynulosť a kontinuitu choreografickej štruktúry.
Existuje viacero iných spôsobov frázovania pohybu, ktorým sa budem venovať inokedy.
Choreografická skica – video ukážka
Video ukážku k tomuto blogu som vytvorila so zámerom zviditeľniť rôzne odtiene dynamických kvalít pohybu. Celkom prirodzene som v predstave smerovala k vytvoreniu „mikro príbehu“, pretože dynamické kvality sa najvýraznejšie prejavujú vo vzájomnej interakcii tanečníkov. Stretnutie dvoch tanečníc sa stalo rámcom pre vykreslenie dynamicky zaujímavých interakcií. Vyskúšali sme pri tom pomerne náročnú výzvu: zmeniť vlastnú dominantnú dynamickú farebnosť pohybu a vyskúšať si dynamický prejav partnerky. Príležitosťou k tejto situácii sa stala výmena slúchadiel – tanečnice počúvajú najprv vlastnú hudbu, a potom hudbu tej druhej, pričom preberajú aj jej dynamický charakter pohybu.
Tento malý experiment umožnil tanečniciam Silvii a Chilli nielen spoznať vlastný „dynamický profil“ (preferovanú kombináciu dynamických kvalít pohybu), ale pokúsiť sa osvojiť si aj novú kombináciu dynamických kvalít a iný spôsob frázovania pohybu inšpirovaný partnerkou. Nejde o ľahkú úlohu, verím však, že istá zmena v kvalite pohybu oboch tanečníc je viditeľná po výmene slúchadiel. Video nie je mienené ako dokonalá ukážka nášho zámeru, ale ako inšpirácia pre vás, milé čitateľky a čitatelia, vyskúšať si vlastné experimentovanie s expresivitou pohybu. Je to zábavné aj poučné, čo sme si overili aj my pri príprave tohto videa.
Milé čitateľky a čitatelia, vaše komentáre ma veľmi potešia. Ďakujem.
Marta
Pingback: CHOREOGRAFICKÉ POZNÁMKY 8: KOMUNIKÁCIA V TANCI - Marta Poláková