Nikdy som nepochybovala o tom, že tanec je moja živá voda.

Cítenie tanca hlboko v kostiach sú magické okamihy, keď sa moje telo a myseľ prepájajú a môžem zažívať kreatívnu celistvosť. O bytí v tanci som sa učila od excelentných performeriek a performerov ako Nancy Stark Smith, Julyen Hamilton,  David Zambrano, Mary O´Donnell, Lisa Nelson, Eva Karczag, Katie Duck, Pauline de Groot.

Písanie uspokojuje moju vášeň o tanci premýšľať. Vizuálne, energeticky, významovo. Choreografia je však pre mňa najkreatívnejšie dobrodružstvo. V húštine prchavého pohybového materiálu som sa viackrát stratila, stále ma však láka hľadať, ako sa z nej dá vysekať pomocou jasnosti zámerov a zručnosti komponovať okamihy bytia.

Čoraz viac si uvedomujem, ako významne mi pomohol v objavovaní vlastného hlasu zlomový moment Slovenska v roku 1989. Atmosféra slobodného nádychu v celej spoločnosti mi umožnila vykročiť do neznáma a stať sa „nezávislou tanečnicou“. Založila som Štúdio nového tanca v centre Bratislavy (1992 – 95), kde som mala aj priestor na tvorbu. Bolo to vzrušujúce aj frustrujúce – úplne mimo zabehnutých koľají vtedajšieho kultúrneho povedomia. Vďaka týmto aktivitám ma však docentka Dagmar Hubová zavolala učiť na VŠMU, keď sa kreoval nový študijný odbor Moderný tanec.

Všetkým umelcom a skvelým tanečníkom, s ktorými som počas troch dekád mohla spolupracovať, som vďačná za ich dôveru, pretože posilňovala moje presvedčenie, že stojí za to pokračovať, aby raz dosiahli profesionálne podmienky v súčasnom tanci na Slovensku úroveň vyspelých kultúrnych krajín. Myslela som si, že tam budeme skôr. Treba vydržať!

Certifikačný program Labanovej analýzy pohybu na Laban/Bartenieff Institute of Movement Studies (2007-8) zmenil môj pohľad na tanec a pobyt v New Yorku ma posunul profesionálne aj osobnostne. Bol tiež zásadným stimulom pre vznik platformy pre pohyb a tanec Labanov ateliér Bratislava.