Tento blog je o choreografii z perspektívy súčasného tanca, ktorý sa vyznačuje ustavičným hľadaním nových spôsobov komunikácie telom, pohybom a ďalšími médiami.
Kompozičné zručnosti a myslenie choreografa
Verím, že tanec dokáže vyvolať v divákovi také pocity, myšlienky a telesné stavy, ktoré iné umenia nedokážu. Verím tiež, že kompozičné zručnosti choreografa zohrávajú v tomto unikátnom procese komunikácie medzi divákom a tanečníkmi kľúčovú úlohu.
Tanečné predstavenie možno chápať ako atypický dialóg choreografa s divákom. Hoci prebieha priebežne a obojstranne, uskutočňuje sa ako monológ choreografa, na ktorý reaguje divák kreatívne vytváraním vlastného zážitku, ktorý ocení na záver potleskom (hoci pri niektorých formátoch nevznikne ani táto spätná väzba). Miera účinku predstavenia na diváka zostáva pre tvorcov zväčša tajomstvom a individuálnu odozvu sa môžu dozvedieť až pri osobnom stretnutí s divákom.
Rozvoj kompozičných zručností v tanci je pre mňa fascinujúca téma, nakoľko predstavuje tvorivé prepojenie tela a mysle. Komponovanie je zámerná činnosť a ako taká využíva myslenie a pracuje s určitými princípmi tvorby. V súčasnom tanci môže choreograf využívať osvedčené postupy alebo vytvárať nové. Komponovanie vnímam ako tvorivú hru s cieľom vytvoriť postupy dobre fungujúce pre performerov rovnako ako pre divákov.
Komponovať tanec znamená navrhovať a tvarovať pohyb – základné médium (vyjadrovací prostriedok) tanca. Jadrom kompozície je pohybový materiál, avšak komponovanie tanca je tiež proces triedenia, tvarovania a usporadúvania tanečných ideí (nápadov). Čo rozumieme pod týmito dvomi kľúčovými pojmami?
Pohybový materiál – základ choreografie
Pohybový materiál je základnou „látkou“ pre kompozíciu. Pohybový materiál môžu tvoriť prvky známych slovníkov rôznych tanečných štýlov. Ak chce choreograf vytvoriť vlastný, osobitý pohybový materiál, využíva metódu improvizácie, čo je najrozšírenejší spôsob tvorby v súčasnom tanci.
Pohybový materiál vytvorený improvizáciou je pre choreografiou „surovina“ podobne ako hlina pre keramiku. Forma a kvalita pohybového materiálu prejavuje jeho rozpoznateľnú identitu. Kvalita pohybového materiálu je kľúčová pri tvorbe choreografie rovnako, ako je kľúčová kvalita hliny na keramiku. Ak má choreograf k dispozícii dostatok času, môže vytvoriť kvalitnejší materiál, ktorý v ďalších fázach tvorby rozpracováva pomocou rôznych kompozičných nástrojov.
Tanec je spomedzi ostatných umení výnimočný aj tým, že samotného tanečníka možno chápať ako súčasť „materiálu“. Jeho identita (schopnosti, zručnosti, osobnostné kvality, temperament) určujú charakteristiky pohybu, ktorého je do väčšej či menšej miery vždy spolutvorcom. Závisí to od spôsobu tvorby choreografa, či vedie tanečníkov k tvorbe vlastného pohybového materiálu, alebo ho vytvára sám.
Ak vzniká pohybový materiál pre choreografiu prostredníctvom improvizácie, jeho ďalšie kompozičné formovanie závisí aj od toho, do akej miery je tanečník schopný „počúvať“ ho a cítiť jeho identitu. Citlivosť v tomto procese umožňuje tanečníkovi zafarbovať pohybový materiál svojimi individuálnymi kvalitami. Deje sa to vtedy, keď sa do pohybového materiálu tanečník naplno vnorí a nechá sa ním doslova absorbovať. Vtedy nastáva pozoruhodná rovnováha medzi intelektom (mysľou) a intuíciou (telom), ktorá ďaleko prekračuje povrchnú manipuláciu formy pohybového materiálu.
Komunikácia myšlienok telom
Je tanečnou ideou určitý krok, póza tela, pohybová sekvencia? Za istých okolností môže byť krok či póza telesným prejavom myšlienky, ale obyčajne si vyjadrenie myšlienky vyžaduje komplexnejšiu formu.
Všeobecne rozlišujeme idey abstraktné a konkrétne. Tanec ako neverbálne umenie dokáže vyjadriť konkrétne myšlienky len v limitovanej podobe. S faktami nedokáže narábať vôbec. Majstrovstvo choreografie podľa mňa spočíva v schopnosti odhadnúť mieru abstrahovania myšlienok tak, aby ich bolo možné vyjadriť telom prostredníctvom jeho jedinečných výrazových prostriedkov.
V roku 2002 som sa intenzívne zaoberala tým, ako telo dokáže komunikovať svoje imanentné myšlienky. Vychádzala som výlučne z tvarových, architektonických, rytmických a dynamických vlastností pohybu a svoju choreografiu som nazvala Body Thoughts. Fragmenty si môžete pozrieť TU.
Aký je vzťah medzi pohybovým materiálom a myšlienkou? Pohybový materiál môže vzniknúť bez vopred ujasnenej idey v priebehu voľnej improvizácie. Vtedy najčastejšie tanečník sleduje svoj aktuálne vnímaný pocit, ktorý ho vedie k bezprostrednej reakcii v danom momente. Môže ním byť aj číra radosť z pohybu. V okamihu, keď v improvizácii spoznáme identitu pohybového materiálu a začneme ho formovať, môžeme vytvárať nespočetné množstvo variácií, pokiaľ úplne nezmeníme charakteristiky pohybu. Vtedy začína vznikať nový pohybový materiál.
Pri tomto formovaní pohybového materiálu otvárame dvere jedinečnému procesu: vzájomnej výmene impulzov medzi telom a mysľou, keď sú spolu prepojené pamäť, predstavivosť, zmyslové vnímanie a emócie. Je to skutočne fascinujúci proces: myseľ podporuje svojou koncepčnou kapacitou telo a telo umožňuje stelesniť tento potenciál – idea vtedy doslova vychádza z tela.
Zámer a kompozičné nástroje
Vrátim sa k príkladu s výrobou keramiky. Hlina je materiál a hrnčiarsky kruh je nástroj. Zámer toho, čo chcem vytvoriť (vázu, tanier, misku), vedie moje ruky pri tvarovaní hliny. Alebo môžem improvizovať a vytvoriť artefakt, niečo, čo sa nedá použiť ako nádoba. Umenie je hra s kreativitou nad rámec funkčnosti, ktorej cieľom je komunikovať myšlienky nie každodenným spôsobom. Keď pri tvorbe prepájame pohybový materiál so svojimi myšlienkami/pocitmi/obrazmi, spúšťame zároveň proces hľadania spôsobov, ako ich komunikovať prostredníctvom pohybového materiálu. Komponovanie pohybového materiálu chápem ako proces telesnej artikulácie teda zviditeľnenia myšlienky, a to nielen verbálnej, ale aj obrazovej, zvukovej, kinestetickej atď..
Na tanci ma najviac fascinuje skutočnosť, že myšlienka môže, ale aj nemusí byť počiatočným stimulom pre tvorbu pohybového materiálu. Je tiež jedno, či začínam tvorbu materiálu prostredníctvom improvizácie, alebo využívam existujúce pohybové/tanečné slovníky. Výsledok je samozrejme podstatne odlišný. Choreografia tak môže vzniknúť dvoma spôsobmi: z pohybu, ktorý navodí myšlienku, alebo z myšlienky, ktorá stimuluje pohyb. Proces vyjasňovania myšlienky sa deje kompozičným rozpracovaním pohybového materiálu.
Akým spôsobom môže choreograf rozpracovať pohybový materiál? Tvarovaním štyroch hlavných elementov pohybu: tela, priestoru, času a sily v pohybe. Využitím priestorového formovania pohybu a precíznou prácou s jeho časovaním (tempom, rytmom) a dynamikou, získava pohyb vo svojej forme aj výraze špecifické vlastnosti, ktoré zodpovedajú zámeru (myšlienke) choreografa.
Pod kvalitou pohybu rozumieme špecifický charakter pohybu, ktorý pozostáva z rozpoznateľných charakteristík pohybu. Definuje ich spôsob, akým pohyb plynie v priestore, akým sa vyvíja v čase, rovnako ako miera kontroly svalového napätia v pohybe, alebo špecifické vlastnosti tvarov plynúcich v sekvenciách a pod..
Vývoj tanečnej kompozície
Keďže tanečná kompozícia sa pred očami divákov odvíja v čase, jej rozvíjajúca sa štruktúra udržiava ich záujem. To znamená, že
- pohybové idey nezostávajú stále rovnaké (nudné) a
- pohybové idey sa ustavične nemenia (zmätok).
Pri tvorbe kompozičnej štruktúry tanca je kľúčové nielen tvarovanie pohybového materiálu, ale aj vytváranie vzťahov medzi pohybovými ideami, a tiež jasné členenie častí do sekvencií, obrazov, situácií a pod.. Dobrá štruktúra kompozície sa vyznačuje dobrým rytmom a koherentnosťou. Koherentnosť vytvára kontinuita, ale o tom nabudúce.
Tento článok zľahka načrtáva predstavu o tom, ako funguje myslenie v tanci, ide však o komplexnú tému spojenú s mnohými ďalšími aspektmi toho, ako sa tanec vyjadruje a čo komunikuje. Na začiatku svojej choreografickej tvorby som mnohokrát cítila frustráciou, keď som vedela presne s akou ideou pracujem, a dokonca som ju vo svojej choreografii aj videla, ale diváci ju nevideli. Dnes viem, že som svoje idey nedokázala dostatočne rozvinúť, a preto zostávali pre divákov ťažko odčítateľné. Ako abstraktné a konkrétne idey koexistujú v tanci je otázka, ktorá neprestáva stimulovať môj záujem o choreografiu.
Toto video je vizuálnou ukážkou práce s pohybovým materiálom. Na začiatku predstavujem možnosti, ako rozvíjať materiál, ktorý iniciujú dolné končatiny, v druhej časti potom materiál, ktorý špecifickým spôsobom iniciujú horné končatiny (tanečnica vychádzala z predstavy stieračov). V oboch častiach sa tanečnica sústreďuje postupne na každý zo štyroch elementov pohybu: telo, priestor, čas a sila. Najprv skúmala možnosti rozvinúť tvarové vlastnosti pohybu, kde dôležitú úlohu zohráva kinestetické vnímanie artikulácie v kĺboch končatín, v prípade dolných končatín aj citlivé vnímanie práce s váhou. Ďalej rozvíjala možnosti priestorového aspektu pohybu: priestorové vzťahy končatín, dráhy, ktoré vykresľujú v priestore, využitie priestorových úrovní a pod. Pri časovej kvalite sa sústreďovala na zrýchľovanie, spomaľovanie a zastavenie pohybu. Nakoniec rozvíjala dynamické kvality pohybu dolných a horných končatín. Hoci svoj fókus postupne menila opísaným spôsobom, išlo zároveň o to, aby jednotlivé možnosti na seba vrstvila, takže v poslednej fáze je pohybový materiál komplexný a zahŕňa viacero úrovní výrazových kvalít. Táto téma zároveň umožňuje všimnúť si rozdiel v osobitostiach kvality pohybu horných a dolných končatín, čo rozvíja citlivosť ku kvalitatívnym vlastnostiam pohybu choreografov i performerov.
Milé čitateľky a čitatelia, ak sa chcete so mnou podeliť o svoje myšlienky a skúsenosti na túto tému, budem veľmi rada, ak mi napíšete. Ďakujem:)
Marta